SONG

Čaute decká. Teraz mám nejakú takú náladu,že by som písala ....tak som písala ..neviem ako mi to zrazu dávalo rýmy a zmysel, ale myslím, že z toho napokon niečo vzišlo. Mohla by z toho byť aj celkom slušná pesnička, alebo čo ja viem. :) Len mi to nemá kto naspievať, haha. Melódiu v hlave mám,ale chýba mi schopnosť spievať. No ale posúďte sami, či má vôbec zmysel, že som to písala. Za prípadné skomolené slová sa vopred ospravedlňujem čas je čas ...Oči sa zatvárajú... :D
Opäť ak chcete preklad ozvite sa a preložím to(samozrejme,že potom sa to rýmovať nebude). :)


Standing here in another rain,
trying to go on but don't know if it's worth the pain,
deciding what's best for you to take,
thinking about what happened yesterday,
did it just become a separate way,
yeah, I'm not sure if you're going to stay.
just say what's on your mind,
believe in you and I,
it never felt so right,
but now I'm feeling it all,
keep making me yours,
I'm all your now,
still breathing out,
feeling your love,
just act like that,
just act like you've been feeling this love all the time,
You never gave me anything,
to keep my feelings going,
but I never asked for that,
cause I've always known we'll never fall apart,
you never told me I am right,
but even that made me win this fight,
believing all these shits will come alive,
and someday we will be living our life,
and we'll feel that feeling inside,
that always made us going,
even if we've been wondering,
if we are surely right,
just say what's on your mind,
believe in you and I,
it never felt so right,
but now I'm feeling it all,
keep making me yours,
I'm all your now,
still breathing out,
feeling your love,
just act like that,
just act like you've been feeling this love all the time,
just say you love me,
that's all I need,
that's all I want,
that's all I wish for,
just speak up,
don't be afraid,
we'll get through that,
we'll make this,
like an angel,
that breaks walls,
and still is,
beautiful in our eyes,
nothing will change,
nothing will break,
just be that,
big person,
you have always wanted to be,
and we'll feel like,
we're coming out of the ashes and the dust,
and we'll become more stronger,
than we were before
just say what's on your mind,
believe in you and I,
it never felt so right,
but now I'm feeling it all,
keep making me yours,
I'm all your now,
still breathing out,
feeling your love,
just act like that,
just act like you've been falling in this love all the time,
just say what's on your mind,
believe in you and I,
it never felt so right,
but now I'm feeling it all,
keep making me yours,
I'm all your now,
still breathing out,
feeling your love,
just act like that,
just act like you've been feeling this love all the time.


Papa, lúči sa s vami Mima, ktorá už konečne dopísala a život jej dopraje aj trochu spánku na zajtrajší(teda dnešný) dosť ťažký dník. Majte sa fantasticky :* :* ♥
 xoxo 

HURT-CARE

Nikdy, nikdy, nikdy neubližujte tomu, komu na vás záleží.

Veta, ktorá sa mi zaryla do pamäte a už nikdy neurobím takúto chybu. Nenechám niekoho takto trpieť. A navyše ak ho mám rada tiež. Nikdy viac nebudem taká sebecká, taká hlúpa. Uvedomila som si, že si treba ľudí všímať a nie len si myslieť hlúposti ..Nedovolím aby kvôli mojej hlúposti niekto trpel. Nedovoľte aby sa niečo také stalo. Pretože ak sa to stane, nikdy si to nebudete môcť dokázať odpustiť. Verte mi ....Nerobte ani veci z trucu, aby ste daného naštvali alebo aby žiarlil a podobné. Ľudia sa rodia aby na svet prinášali lásku, nie nenávisť. Máme sa mať radi, byť empatickí .....Možno si hovoríte prečo sa do vás starám a hovorím vám čo robiť, ale......... Ja vás chcem len varovať pred chybami, ktoré som ja už urobila a nechcem aby ich niekto iný robil tiež, či vedome alebo nevedome.

Robte správne rozhodnutia, lebo s nimi budete potom musieť žiť. S niektorými až do konca života. Dávajte si pozor na to čo kedy poviete, ako to poviete a komu to poviete. A neriešte veci až príliš za horúca. V afekte niekedy poviete aj také veci, ktoré by vás inokedy asi ani nenapadli a potom budete mať čo robiť aby ste ich napravili. Nemôžte veriť v to,že po každej hádke príde uzmierenie. Čo ak nie? Aj keď niekedy prežívate ťažšie obdobie nikdy si to nevybíjajte na ostatných. Oni predsa nemôžu na to čo sa vám stalo. Nebuďte si takí istí tým,že všetci tu budú pre vás navždy. Myslite aj na city druhých, a na to, ako ich môže to čo im poviete ovplyvniť. Veľa nešťastí sa stalo len kvôli škaredým slovám. A na čo to bolo dobré, že niekto kvôli druhého neopatrnosti,alebo sebeckosti prišiel o život? Potom si to už len môžte vyčítať a plakať nad rozliatym mliekom.

Vraví sa "človek nevie čo má, pokým to nestratí". Súhlasím, súhlasím. Veď kto nie? Hmmm....asi ten čo ešte nič nestratil a riadi sa touto radou od začiatku života. Ale existuje vôbec niekto taký? Nemyslím si. Každý z nás už niekedy zažil podobnú situáciu a každý s nás s určitosťou môže povedať,že to nebolo nič príjemné. ..Hmmmmm prečo teda potom o tom píšem? Možno pretože mne sa ešte stále nepodarilo vysporiadať s tou mojou chybou? Alebo možno len chcem aby celý svet vedel, že sebeckosť a myšlienky,že všetko nám leží pri nohách nie sú najlepšia cesta životom? Jednoducho chcem seba aj všetkých ostatných naučiť ako byť dobrým. Chcem nájsť tú cestu, tú správnu cestu a spoločne s vami sa na ňu vydať a skúsiť čo to dá.

...

Never ever ever hurt someone who cares about you. Remember that.
That's all for today. :)

Mimča sa lúči, dobrú noc a dovideniaaa. :)

BULLYING

Dnes ako som tak stála na zastávke a čakala na autobus počula som hovoriť jedného malého chlapca, asi prváčika, kamarátovi "šikanujú ma štvrtáci". To mi vnuklo ideu napísať tento článok. Netlačia sa vám slzy do očí keď vidíte bezbranné malé dieťa hovoriť niečo také? Nič to s vami neurobí? Prečo existujú také deti čo šikanujú? Na čo je im to dobré? Čo alebo kto za to môže? Ich rodičia? Prostredie kde žijú? Kamaráti? Áno toto všetko ich čiastočne ovplyvňuje a u každého je individuálne čo na neho vplýva najviac. Zaslúži si niečo také malé dieťa???? Čo urobilo tomu druhému, že sa k nemu správa tak povýšenecky? Myslím, že ten šikanujúci by nebol taký odvážny a sebaistý keby sa pred neho postavil čo i len o rok starší chlapec. Myslí si, že má najviac,ale vôbec nemá pravdu, pretože sme si všetci seberovní. O áno, je to tak ak keď hovoríte, že tá je škaredá, tá má pehy, ten má krivé nohy....Notaaaaak a teraz sa pozrite do zrkadla. O čo ste lepší? O nič. Nehovorím, že by ste si nemali veriť. To áno, ale nie popritom urážať druhých....môže snáď niekto za svoje nedokonalosti? Nie nemôže. A vy tak isto .... Zamyslite sa nad tým prečo niekomu nadávate alebo ho urážate. Ako vám pomôže to,že ten človek sa kvôli vám bude nenávidieť a bude chcieť zmiznúť z tohto sveta? Alebo bude chcieť prestať chodiť do školy, lebo sa bude báť opätovných nadávok a škaredých slov ....Stačia dve vety a vy si ani neuvedomíte ako tomu človeku ublížite. Možno si poviete "ako mu môže toto niečo urobiť"? Ale tomu nepochopíte kým niečo podobné nezažijete.

Každý z vás je veľmi múdry, všetci vraj viete čo šikana je a vystatujete sa, že vy nič také nerobíte.... väčšina ste na omyle. ;) Existuje veľa druhov šikany a preto by ste si mali dávať pozor na to čo hovoríte alebo robíte. Už len to keď si zoberiete niekoho peračník a začnete si ho hádzať alebo keď sa pred niekoho postavíte a nedovolíte mu prejsť. Aj to je istá, miernejšia, forma šikany, Vždy keď niečo také robíte zamyslite sa. Keby ste vy len tak boli na druhej strane. Aké by to asi bolo....keby sa pred vás postavil niekto o hlavu vyšší a silnejší....asi nič moc, čo? JA sa už dlhšie riadim pravidlom : ,,Nerob druhému čo nechceš aby on robil tebe". Robte len dobre a to dobro sa vám vráti. Aj keď nie hneď na druhý deň raz určite áno. Potom si spomeniete na tie časy ako ste pomáhali druhým ......a uvedomíte si, že najkrajší na tom bol ten pocit keď ste niekomu pomohli ....nie to čo ste za to dostali ...

Ako dokázalo byť to malé dieťa tak silné a dokázalo o tom hovoriť? Možno vám príde vtipné, že ho nazývam silným, keď je to obyčajné malé decko. No nie je to tak ........Ja som napríklad o tom hovoriť nedokázala. Veľa z nás nikdy nedokázalo. A to bola aj je najväčšia chyba. Treba sa premôcť a vyrozprávať sa o svojom probléme aspoň niekomu,lebo to dokáže pomôcť najviac.

Samozrejme, že by sme nemali zabúdať aj na tých čo šikanujú, niektorí z nich možno majú nejaký problém v živote, alebo sa nejako trápia, alebo proste nevedia čo od šťastia. No každopádne treba venovať pozornosť aj im, potrestať ich a porozprávať sa s nimi a pokúsiť sa prísť na to prečo niečo také robili ....Alebo možno len chceli pozornosť a obdiv? Ktovie.

Veľa z nás berie problém šikany na ľahkú váhu, ale nemalo by to tak byť. Ľudia by si to mali uvedomovať rovnako ako iné problémy vo svete. Nikdy neviete čo vás, alebo vašich priateľov či známych v budúcnosti postretne, alebo dokonca, sa s tým už istý čas trápia a vy to nevidíte a neviete im s tým preto ani pomôcť. Snažte sa ostatných vnímať a chápať!!! A pomáhať samozrejme

Mima sa lúči, bye byeeee :) :)

FRIENDS

Žijete s nimi celý život, niektorí odchádzajú, no niektorí zase zostávajú počas celej cesty a stále vám pomáhajú a prežívajú s vami lepšie, či horšie obdobia. A vy sa im to snažíte oplácať. Možno si to ani neuvedomujete akých super ľudí okolo seba máte, ale ja vám to teraz pripomínam, tak šup, povedzte alebo napíšte im ako ich máte radi ;) Na tom nič nie je ..oni sa len potešia. Uistite sa, že každý koho máte radi o tom vie, nežijeme večne, už zajtra tu byť nemusíme a určite by každého z nás mrzelo keby už nikdy nemohol tomu svojmu povedať obyčajné, ale aj tak magické "mám ťa rád". Neberte ľudí, ktorí vás obklopujú ako samozrejmosť a vážte si každú minútu čo vám venujú ...Ospravedlňte sa ak treba. Poďakujte ak treba. Buďte pokorný. Milujte a budete milovaný. Tak jednoduché slová, ale stále im veľa ľudí nerozumie. Stačí tak málo a svet bude krajší. A ak aj náhodu máte len jedného priateľa, nevadí, stále lepšie ako ich mať 20 a nakoniec zistiť, že si nepamätajú ani vaše meno. Nechcite stále viac a viac, buďte vďačný aj za to málo čo máte. Skúste sa zamyslieť nad tým, že by ste nemali nikoho. Aké by to asi bolo? Nemôcť sa s nikým porozprávať, posťažovať sa, ale aj zdieľať dobré správy a šťastné momenty. Bolo by to peklo. A takí ľudia dokonca aj existujú. Aj keď nemajú kamaráta majú aspoň rodičov, ktorí tiež dokážu byť oporou, i keď nie vždy im povieme všetko čo by sme povedali kamarátom. Ale aj rodičovské rady pomáhajú, ako každé iné.

Cítili ste už niekedy, že potrebujete to čo cítite zo seba dať von? Jednoducho,že sa potrebujete vyrozprávať, potrebujete nejakého človeka čo si len sadne, a bude ticho počúvať tie vaše bláboty a keci aby sa vám uľavilo. Keď nikto taký momentálne nie je, pomôže aj keď to budete hovoriť nejakému plyšákovi,alebo domácemu zvieratku. Áno, možno to znie trocha divne ..ja som to ešte nikdy neskúšala, ale podľa mňa to pomáha.  Ja radšej moje pocity dávam na papier, do zošita a ku každému takému zápisku si napíšem presný dátum a potom, po nejakom čase, napríklad po roku si to čítam a rozmýšľam ako sa moje myslenie, pocity a všetko ostatné zmenilo. Je to fakt zaujímavé, niečo také odporúčam.

Priatelia pomáhajú, a veľmi. Takže na nich nikdy nezanevrite a venujte sa im ako najviac to ide, pretože v zlých časoch oni nezabudnú na vás.

A nakoniec, chcem ešte poďakovať tým mojim, aj keď teraz už možno nie sme v kontakte, alebo sme pohádaní, mám vás najradšej a ďakujem vám za všetko! ♥

♥N♥L♥M♥D♥E♥A♥J♥

Lúči sa s vami asi až príliš ukecaná Mima :) dobrú noc prajem xx

EASY COME,EASY GO

,,Stačí mesiac ... a človek sa zmení na nepoznanie ... dva mesiace a človek na teba zabudne ..."

Stačí jedna chyba, jedno zaváhanie a vy v momente stratíte to najdôležitejšie čo vo vašom živote existuje, A môžete potom dúfať ako veľmi chcete, nevráti sa to. Proste to skončí. A nebude to tak ako predtým, možno podobné, ale niečo stále bude chýbať........Druhá časť vás .....A čo vám vtedy zostáva? Nič, absolútne nič. Môžete plakať,no nikto vám neutrie slzy a neuteší vás ako ten daný človek. Môžete kričať,ale nikto vás neutíši a nepovie,že to bude dobré ako ten človek. Môžete sa smiať, ale nikto sa nebude s vami smiať ako ten. Môžete sa ľutovať,ale verte či nie, to vám nepomôže. Môžete si trieskať hlavu o stenu, ale tým bude trpieť stena, nie vy. Môžete sa usmievať, ale nikto nezistí, že ten úsmev je falošný, ako to vždy vedel ten človek. Ten človek, áno keď toto čítate viete presne o kom hovorím. Skoro každý má niekoho takého. Veľa z nás urobilo takúto neodčiniteľnú chybu. Alebo vám možno ten človek aj odpustil, ale čo z toho .....Možno ešte stále máte jeho úsmevy smerované na vás, alebo slová, ktoré hovorí vám, ale nemáte to čo ste mali nedávno............jeho lásku. A keď sa teraz pýtate,alebo čakáte kedy príde ten moment kedy vám dám radu ako sa cez to dostať ....Prepáčte, aj ja zlyhávam ......Sama si s tým neviem dať rady, nieto ešte radiť druhým ......Zvykla som veriť v dobrý koniec ....Pravdupovediac, asi v neho verím ešte stále, aj keď celý svet ma presviedča o inom ...Asi sa nedokážem vyrovnať so stratou, ó áno, to bude ono. Ale ako by sme sa ja aj všetci ostatní mohli? Keď ten človek bol pre vás liek na všetko a aj keď ste ho vtedy brali možno ako samozrejmosť.....Vedeli ste, že to všetko nie je vymyslené a mali ste ho radi aj keď ste to možno nepovedali, alebo sa tak nesprávali,alebo ja neviem čo. A keď vám ten človek povedal čo ako je, že to nebude ako predtým, že neverí na niečo také, že sa posunul, že má nový život aj keď vám to,do pekla, zlomilo srdce. NIKDY ste neprestali veriť vo vás dvoch.... Ani na sekundu, stále tu bola nádej, aj najmenšia. Aj keď ste ho videli držať ruku niekoho iného, aj keď to bolo najhoršie a pri vás nikto nestál aby povedal tú otrepanú frázu "bude dobre", ktorá, nech si každý hovorí čo chce, aj tak nepomáha. Stále horel vo vás ten večný oheň, ten oheň ale však horí stále.

Cítili ste už niekedy, že k niekomu patríte? Aj keď to tak nevyzeralo, aj keď každý hovoril opak, aj keď ten niekto mal niekoho iného. Ale vy ste napriek tomu tvrdili svoje a kašlali na ostatných... Ten pocit, že to čo cítite je fakt skutočné, že to nie je len niečo čo prejde po týždni ale trvá to už mesiace a mesiace. Cítite, že tá láska bude trvať večne, a prajete si aby to tak bolo....alebo chcete na to zabudnúť a netrápiť sa.....Ale to nejde, akokoľvek sa snažíte, máte smolu .....Máte chuť prísť za tým človekom objať ho, nepustiť a povedať všetko čo máte na srdci, ako ho máte radi, ako vám všetko chýba, ako si prajete nový začiatok. A prajete si len jediné-počuť z druhej strany hlas hovoriaci "aj ja to cítim rovnako".

Možno si myslíte, že len trpíte lebo ste spravili chybu,a takto vás Boh, alebo ten daný človek trestá. A vy to trpíte, pretože viete, že čo ste spravili vy bolo ešte horšie,a ste ochotný počkať ako dlho bude treba, trpieť tak veľmi ako bude treba, len aby na konci vyšlo opäť spoza mrakov slnko a už viac neprestalo svietiť, áno to je ono..........

Začalo to obyčajným "ahoj" pokračovalo to cez nekonečné smiatie, šteklenie, objímanie, bozky, spoločne strávené večery až nakoniec to prešlo cez hádky, chyby späť k "ahoj" a objatiu ....A nakoniec si uvedomíte, že tak ako ľahko a rýchlo prišiel, tak ľahko a rýchlo aj odišiel. Ale nádej neodchádza ....ona tu bude do konca, na to ju predsa máme. :)

A nakoniec song pri ktorom som tento článok písala a púšťala som si ho dookola asi 20x a počúvam ho aj teraz: Christina Perri - A Thousand Years

,,I have died everyday, waiting for you, darling don't be afraid, I have loved you for a thousand years, I'll love you for a thousand more. All along I believed, I would find you, time has brought your heart to me, I have loved you for a thousand years, I'll love you for a thousand more."

Lúči sa s vami Mima, byeeeeeeeeee. :)

LOVE

Láska? Čo to vlastne je? Každý z nás pozná to slovo, a každý z nás má svoju teóriu o tom, čo znamená. Ja sa teraz nejdem hrať na najmúdrejšiu na svete,ale každý má právo niečo o tom povedať. :)

Niekomu sa páčiš, tak sa zamiluje do tvojho výzoru,alebo do spôsobu ako chodíš? Rozmýšľaš? Ako sa správaš? Podľa toho čo robíš? Aké máš záujmy? Alebo len do toho, že potrebuje niekoho len na jednu vec? Ako môže vôbec niekto povedať, že je zamilovaný/buchnutý/zaľúbený? Neviem si predstaviť, že by som s niekym bola, len preto, že sa máme akože radi ...A o dva mesiace to skončí a príde niekto iný a potom ďalší a ďalší. Ako môžeš niekomu povedať "ľúbim ťa" a to isté potom o mesiac niekomu inému? Ako je to vôbec možné? Veď predsa, keď niekoho ľúbiš,ľúbiš ho celý svoj život. Od momentu kedy ste sa spoznali až do smrti. Nie? Ako mamu a otca. Aj keď ti možno ten človek ublíži nikdy ho nedokážeš prestať mať rád. A keď si myslíš opak, je to len o tom, že toho človeka, o ktorom to tvrdíš, si nikdy nemiloval, ale si si to len myslel. V podstate, som dieťa. Rovnako ako ľudia okolo mňa-spolužiaci, kamaráti, rovesníci... Všetci sme deti a snažíme sa hrať na dospelých a snažíme sa byť niečim čím nie sme. A načo je to vôbec dobré? Keď aj tak o 10 rokov si budeme priať aby sme sa vrátili späť do detských časov. Detské vzťahy, ktoré nič neznamenajú. Áno, aj ja priznávam, že som mala ten pocit, že niekoho milujem, a že nedokážem bez neho žiť a vždy keď sme spolu si prajem aby tento moment trval večne. Ale kto by niečo takéto nechcel?? Kto o tom nesníva? Nájsť lásku života. Každý z nás by si raz mal sadnúť a zamyslieť sa nad niečim takýmto.

Láska, láska, aké báječné slovo, už dosť opotrebované, ale aj tak sa ho nik nechce vzdať. Láska na celý život?? Myslím, že existuje. Sú páry,ktoré boli spolu už od detstva a dnes v 70.  roku ich života spomínajú na báječné spolu prežité dni. :) Nehovorím, že mladí ľudia, alebo deti, nevedia čo je láska. Oni si len myslia, že im patrí svet, a že sú králi a všetko im leží pri nohách, ale vždy príde deň, ten moment keď si my, hlúpe deti, uvedomíme, že to tak ani z ďaleka nie je ....Keď niekoho máme radi, nemali by sme sa zahrávať s tým čo cítime a čo cíti ten druhý. Nemali by sme si byť takí istí tým, že tu bude stále, pretože ak budeme nevďační a slepí, nebude. Ak niečo také urobíme, je malá šanca, že nám to ten druhý odpustí a dá nám druhú šancu. To záleží aj na tom ako veľmi nás má konkrétny
človek rád.

Každý z nás pozná tie telenovely, rozprávky, romantické filmy a seriály čo chodia v televízii a skoro každý je o tom istom. Ako sa zamilujú, jeden urobí chybu, druhý odpustí a nasleduje šťastný koniec. Funguje to tak naozaj? Žijeme v nekonečnej rozprávke? Alebo možno len snívame, a o 100 rokov sa zobudíme a budeme žiť život druhý krát, keď sme si ho už raz vyskúšali. Verím v šťastný koniec, ale verím aj v to, že keď sú ľudia sebeckí a myslia len na seba, a ani keď príde k poslednej možnosti, nezmenia sa, svoj šťastný koniec nechajú len tak prejsť okolo. Bez nakuknutia doň.

A posledná rada,ktorú vám venujem, milí kamaráti, je, že by ste o svojich citoch nemali klamať, a nemali by ste tvrdiť niečo keď si tým nie ste istí alebo to nie je pravda. A rovnako aj naoopak-keď niekoho máte radi, aj keď je to len detská láska v štrnástich, povedzte mu to. Budete mať ten blažený pocit spokojnosti, a aj keď vás druhá strana vysmeje, pamätajte, že je lepšie byť tým kto sa pozdravil, ako tým kto to sa nepozdravil späť. ;)

Ďakujem za prečítanie, som Mima a toto je môj mini názor na každým známu tému. :)

xoxo

LOVING YOURSELF

Môj život je rutina. Stále to isté dookola, ale nesťažujem sa :). Večer vždy zvyknem pozerať novinky a videá na youtube, na ktorých som už asi závislá. :D A inak tomu nebolo ani včera, jedna moja obľúbená youtuberka pridala nové video,ktoré ma "nakoplo" k napísaniu tohto článku. Je o jej príbehu, prešla si anorexiou a prejedaním sa. A hovorila tam celkom múdre veci a jednu z tých som si aj zapísala, pretože v tom má úplnú pravdu. :) Ak si chcete pozrieť videjko klik TU. To video jednoducho vystihuje presne všetko. Všetkých tých ľudí a i ch správanie voči vám v takej ťažkej situácii. Ak tomu nebudete rozumieť a bude záujem preložím vám to. a tu je ten citát.

Anastasjia: ,,People are cruel and they can effect you so badly but you are the one who chooses to let them, you are the one that decides to let them effect you that harshly"

Preklad: Ľudia sú krutí a dokážu ťa tak zle ovplyvniť, ale ty si ten kto si vyberá či ich to nechá robiť, ty si ten kto sa rozhodne či ich nechá tak kruto ťa ovplyvňovať.

V podstate ide o to aby každý vedel, že základom bytia je milovanie samého seba. Až potom môžete milovať druhých. Musíte byť spokojní sami so sebou,pretože máte len jeden život a aj za ten by ste mali Bohu neustále ďakovať. Už len to je úžasné,že každý z nás má vlastný život, vlastné telo a môžme si s ním robiť čo len chceme. Mali by ste vedieť, že nezáleží na tom čo druhí hovoria čo si myslia, pretože najdôležitejšie je, čo si myslíte vy. A ak si myslíte,že je to dobre tak to je!! Teda zas nehovorím, že nemáte počúvať konštruktívnu kritiku od ľudí, ktorí vám chcú pomôcť. Tá často krát pomáha. Vy sami by ste mali vedieť čo je správne a čo nie.

,,If you want the rainbow you have to deal with the rain"

Preklad: Keď chceš dúhu, musíš sa vysporiadať s dažďom.

Ďaľší citátik, tento krát z knihy The Fault In Our Stars, John Green(Na vine sú hviezdy). Toto si každý môže spojiť s niečim iným. A to je to najkrajšie, každého trápi niečo iné ale takto povedané to pochopí každý.
V mojom živote som sa naučila,že si nikdy nemôžeme byť istý niekym. Ľudia ľahko prídu, ale aj ľahko odídu. Nemôžme si myslieť, že svet nám leží pri nohách a všetci sú od nás závislí, pretože nakoniec prídeme na to,že je to úplne naopak. My nevieme žiť bez tých druhých. A aj preto by sme sa mali v prvom rade spoliehať na seba, a veriť v to, že aj keď nás opustí každý jeden, i keď možno aj neprávom, stále máme seba.

A nakoniec si pusťte toto. Hlavne vy baby.

Ja som Mima a takto vás budem otravovať článkami o veciach čo mi vojdú do mysle.

Papa, xoxo